Kultúra
| Po malackej premiére hry Muž mojej ženy |
 |
 |
| Pondelok, 06 December 2010 08:11 |
 Hambálkovci sa tentoraz pochlapili Ochotnícke Divadlo na hambálku v Malackách vzniklo v roku 2002. Absolvent pražskej umeleckej školy Vlado Zetek založil toto zoskupenie vo svojom rodnom meste. Po niekoľkých rokoch pôsobenia možno povedať, že ochotníci obohacujú kultúrny život v krajskom meste a neraz sa nejeden spomedzi nich ocitne aj na profesionálnej pôde. Súbor navštevujú deti aj starší ľudia a ani jednému nemožno vytknúť, že sa hraniu nevenuje s patričnou vervou. Dôkazom bola aj premiéra 19. a 20. novembra v „Kultúrním domečku“, ako sa v Malackách táto kultúrna ustanovizeň nazýva, kde sa v predstavení Muž mojej ženy ukázali ako okázalí milenci a manželia v jednej osobe v úlohách Záhoráka a Východniara Oto Divinský a Jozef Klučár, obaja obyvatelia Malaciek. Samozrejme, ani jeden z nich nehovorí po záhorácky ani východniarsky, napriek tomu úloha tiráka v kockovanej flanelke a načančaného „Východniarika“ v koženej bunde a lososovej košeli obom tak pristala tak, že nik nezapochyboval o ich dialekte. Pre človeka, ktorý si potrpí na kvalite interpretácie to bol tiež nečakaný bonbónik vo švajčiarskej bonboniére. Jednoducho, nádhera... Krstní rodičia Divadla na hambálku“, zosnulý Michal Dočolomanský a verný Malačan Alfréd Swan môžu byť na svoje krsniatko právom pyšní. Hoci, i z nebies. Vlado Zetek sa nebojí experimentovať v ničom, pretože raz sa na scéne objaví Osem žien „po novom“, čo dokázala jarná premiéra rovnomennej kriminálky, ktorú, ak porovnáme s tými ôsmimi babami z Novej scény spred pár rokov, nemožno pochybovať ani o talente tých „malackých dievčat“. V tomto prípade, teda v prípade piatkovej a sobotňajšej premiéry, môžeme hovoriť o čisto mužskom zoskupení. Také autentické prevedenie môžeme vídať aj u členov Divadla Alexandra Duchnoviča, rusínskeho Prešovského profesionálneho zoskupenia z Kyjovskej školy, odkiaľ pochádza aj Michal a nedávno zosnulý Vasiľ Hudák, ako aj recitátorka, herečka a rozhlasová umelkyňa Mária Schlosserová. Ak by sme mali v týchto prípadoch hovoriť aká práca, taká pláca, tak žiadna práca nebude. Teda, všetci hrajú preto, lebo je to ich život, ich odosobnenie sa od sivej reality... Muž mojej ženy, tej, ktorá býva jeden deň na Záhorí a naháňa svojho manžela v kuchyni a na ten druhý v Košiciach, je nevídané predstavenie, kde vás dialekt nijako neruší, práve naopak, je na mieste. Záhorácky fešák a vyslúžilý tirák stvárnený Otom Divinským, miluje svoju Dobrušu napriek tomu, že mu nedovolí pozerať hokej. Junák z Východu Jozef Klučár vychováva dokonca Dobrušinu dcéru Matildu. Títo dvaja postarší poetickí mladíci naletia sobášnej podvodníčke úplne rovnakým spôsobom, ale po dlhšej debate prídu na to, že im to vlastne vyhovuje žiť každý druhý deň so sprievodkyňou z vlaku, raz jeden na Záhorí a na druhý deň iný na východe Slovenska. V hre nechýbajú vtipné dialógy, krásny írečitý záhorácky a východniarsky dialekt. Títo dvaja seriózni páni sa dokázali vďaka režisérovi Vladovi Zetkovi detsky pohrať s textom a výrazom v kostýmoch a na scéne Denisy Bogdalíkovej. Divadlo na hambálku má teda za sebou ďalšiu krásnu vec, ktorá poteší každého diváka. Jana Horváthová Foto: Stanislav Osuský |
