Vôňa jaterníc, pečeného mäska, oškvarkov či kapustnice sa v tomto období šíri z nejedného dvora na Záhorí. Fašiangy sú totiž nielen symbolom veselosti a zábavy, ale aj zakáľačiek a bohatého hodovania.
V minulosti domáce zabíjačky na dedinách predstavovali významnú spoločenskú udalosť.Na ktorej sa schádzala celá rodina.Obdobie zakáľačiek sa začalo už pred Vianocami a pokračovalo počas fašiangov.V zimnom období totiž bývalo menej práce okolo gazdovstva, svoju úlohu zohrávalo aj počasie a nedostatok chladiarenských zariadení. Hoci sa na zabíjačku chodievalo predovšetkým pomáhať pri spracovaní mäsa, dôležitý bol aj spoločenský kontakt. Zabíjačka dávala príležitosť v pokoji sa porozprávať, pochváliť či posťažovať, a tým prispievala k utužovaniu medziľudských vzťahov a zachovávaniu rodinnej súdržnosti. Zabíjačkové špeciality tvorili súčasť sviatočných stolov na svadbách i fašiangových slávnostiach. Recepty na ich výrobu sa dedili z pokolenia na pokolenie a nielen v každej dedine, ale aj v každej rodine mohli byť trocha odlišné. Dnes sú domáce zabíjačky na ústupe, chovateľov ošípaných totiž ubúda aj na Záhorí. Dôvodov je viacero. Niektorí tvrdia, že chov prasiat je finančne náročný a už sa ani zďaleka tak nerentuje, iní argumentujú nedostatkom času či nezáujmom mladých. Podľa riaditeľa Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Senici MVDr. Alojza Žúrka je však príčinou aj nedostatok odstavčiat: ,,V minulosti prakticky v každom družstve chovali prasnice, takže gazdovia si mali kde zakúpiť ciciaky. Dnes sa na ich chov v rámci okresov Senica a Skalica zameriavajú už len tri poľnohospodárske podniky...“ Hoci sa mäsiarsky folklór z našich dedín pomaly, ale iste vytráca, ešte stále sa nájdu gazdovia, pre ktorých je poctivo odchované prasa pýchou. Jozef Chovanec z Vrádišťa sa chovu ošípaných venuje približne desať rokov, a hoci priznáva, že je to čoraz ťažšie, nemenil by. ,,Mám vybudované gazdovstvo a baví ma to. Okrem toho, mať doma svoje vlastné mäso je na nezaplatenie,“ zdôrazňuje. Z dvorov na námestia Aby domáce zakáľačky nezostali už len v spomienkach pamätníkov, tradíciu sa snažia zachraňovať obce. Nielen v predvianočnom čase, ale aj počas fašiangov sa na námestiach vo viacerých dedinách konajú obecné zabíjačky s ukážkou spracovania mäsa a s bohatou ponukou zabíjačkových špecialít, ku ktorým patrí napríklad zabíjačková kaša, ovarová polievka, pečienka či jaternice a krvavničky. Atmosféru tradičnej zabíjačky si najbližšie budú môcť vychutnať obyvatelia a návštevníci Radošoviec, a to už v sobotu 18. februára. K častým návštevníkom zabíjačiek patrí aj Peter Pochyba z Petrovej Vsi. Na zakáľačky však nechodí ochutnávať, ale spolu so synmi sa stará o plné žalúdky ostatných. Mäsiarčine sa venuje dlhé roky a nám sa od neho podarilo získať niekoľko receptov na chutné zabíjačkové pokrmy. Z receptov majstra Pochybu Domáca zabíjačková tlačenka: Rozobraté mäso z hlavy, jazyk, srdce, ľadvinky a pomleté kože dáme uvariť v malom množstve vody domäkka. Vložíme do misy, posolíme, okoreníme mletým čiernym korením a novým korením pridáme trošku majoránky, štipku muškátového orecha a najemno pretlačený cesnak. Premiešame, necháme chvíľu odstáť, vložíme do vrecka na tlačenku a 3 minúty ešte povaríme v ovare, aby sa chute spojili. Uvarenú tlačenku vyberieme, vložíme medzi dve dosky, zaťažíme a necháme vychladnúť. Podávame s chlebom, cibuľou a octom. Ovarová polievka: Vývar z hláv a vnútorností precedíme, pridáme krúpy predvarené do polomäkka, koreňovú zeleninu (mrkvu, petržlen a zeler) a uvaríme. Ochutíme cesnakom, korením a majoránom, podľa potreby dosolíme. Domáce jaterničky: Mäso z hlavy (približne 3 kg uvareného a cca 2,5 kg surového) pomelieme. Ochutíme mletým čiernym korením, novým korením, pretlačeným cesnakom, drvenou rascou, štipkou muškátového orieška, dosolíme. Premiešame, necháme chvíľu postáť, naplníme do čriev a povaríme asi 20 minút. Po vytiahnutí z kotla okamžite vkladáme do studenej vody, aby jaterničky neboli mastné, ale pekne čisté. Môžeme upiecť a zjesť. Dobrú chuť! |